8.10.

Sme tu.

Predstavte si dlhý záber na zádumčivú krajinu s nízkym horizontom, žltými stromami a pomalými oblakmi.
Stále. Ešte stále. Ešte stále nie ste ani v polovici, ale buďme milosrdní a prerušme to.

Vždy keď niekam priletíme a máme všetku batožinu, vozíky a najmä A.R., je to dôvod na oslavu. Aj teraz sme zvládli nástrahy letiskových hál a prileteli na miesto, kde sme v roku 2015 odľahčili Švédske kráľovstvo o pár deka bronzu. Bolo to prvýkrát v histórii. Teraz by nás bronz potešil ako zlato.
Ubytovaní sme na ostrove, všade okolo len lesy a losy. Voľné chvíle si krátime ťingťongom a to by ste si mali zistiť, čo to je. Váš život bude hodnotnejší.
Máme za sebou tréning, šmírovanie iných tréningov, dolaďovanie technických detailov (za pomoci pílky na železo a karbobrúsky), klasifikáciu (toto nebudeme vysvetľovať, lebo už tak je to na hokejistov zložité slovo).

Zajtra je matchday. Pre mnohých slovenských fans zápas, ktorého výsledok je asi dôležitejší ako celkové umiestnenie. Choďte skoro spať, aby ste mohli prísť skôr do roboty, nadpracovať si a na poludnie nás sledovať.

 

9.10.

Nepodarilo sa.

Napriek tomu, že sme sa naučili robiť vafle.
Napriek tomu, že sme sa včera prešli k jazeru a niektorí sa v ňom okúpali.
Napriek tomu, že sme prišli na to, ako pauznúť práčku.
Napriek tomu, že sa našla stratená Zuzka.
Napriek tomu, že zachraňujeme trpiace deti.

Vieme, bola to slabota.

Zápas sme si pozreli a potom na to zabúdali pri kamienkoch šúchajúcich sa po dreve.
Tréneri nakázali zabudnúť najneskôr s úderom polnoci.
Odporúčame aj vám.

 

10.10.

Ak by sme mali priblížiť atmosféru, ktorá tu vládne, asi by sme tu nechali prázdno.

Je ticho.
Nevyšlo to.

Snažili sme sa, tak veľmi sme chceli a nič.
Kórea je ďaleko, veľmi ďaleko.
Prakticky v nedohľadne.

 

11.10.

Ako sa dá otočiť nálada o 180 stupňov (ľudia radi vravia, že 360, ale mali sme v škole matematiku, však?).

Včera trop a dnes hop.
A mohlo byť ešte lepšie, stačili dve minúty.

Treba sa na to pozerať triezvo. Na posledných MS nám tí istí Švédi rozbili ciferník 5:1. Prvý raz v histórii sme na oficiálnom podujatí porazili tím, ktorý hral A skupinu MS, a to celkom nedávno. Vyhrali sme a šanca stále žije.
Keď hrá Slovensko kvalifikáciu v čomkoľvek, v istej fáze prichádza na rad kalkulačka. Poraziť Japonsko a Švédi prehrajú s Českom a porazia Nemecko. Sú tam aj nejaké detaily týkajúce sa výhier po predĺžení, ale nebudeme to komplikovať.

Ťažké, ale nie nemožné. Spite tak dobre, ako my.

 

12.10.

Štvrtok bol voľný deň. Niektorí sme využili hustý dážď na prechádzku po meste, ostatní sa mentálne pripravovali na hoteli. Večer nám miestni pripravili postojenie v stane na lúke, hrala kapela, jedli sme losa, komu nevadilo počasie, mohol zmoknúť vonku pri ohňoch. Akonáhle milý večer skončil, prestalo pršať a vyšli hviezdy.

 

13.10.

Dnes sme bojovali o šancu.

Nevyšlo.

Na naše začiatky by sa asi zblízka mal pozrieť nejaký mentálny odborník. Možno psychiater. Alebo šaman. V troch zápasoch zo štyroch sme neustrážili štart a dobiehali. Kto ste videli zápas, snáď uznáte, že sme nezložili zbrane. Dokonca niekto hovoril, že v tretej tretine sme hrali najlepší hokej v histórii. Nevieme už kto to bol, ani či bol súdny a triezvy, ale vyslovené to bolo. Znížili sme na tri – dva, dusili súpera, mali sme ho na lopatke.

A potom, faul, oslabovka, inkaso v bráne a hotovo. Koľkokrát sme to už videli v telke, však?

Kuloáre vravia, že sme nesklamali a podobné reči. Ale povedzme si to priamo: prehra so cťou neexistuje. Dnes Deutschland uber alles, aby sme brali aspoň zemiakovú placku.

Báj.