Tím

Mal som rakovinu, ktorú som mal 2x. Úspešne som sa z nej vyliečil. Som stále optimista aj po tom čo sa mi udialo život beriem taký aký je. Neobzerám sa za seba a stále pozerám dopredu. Hrávam parahokej, bicyklujem, plávam.

Mal som autonehodu v roku 2005 počas štúdia na VŠ. Ostal som paralyzovaný a odkázaný na invalidný vozík. K parahokeju som sa dostal koncom roku 2012 a stálym členom tímu som od januára 2013. Som brankár. Mojim snom sú MS A-skupiny a účasť na paralympijských hrách.

Mojou silnou stránkou je dochvíľnosť, ako v živote, tak aj pri puku. Moje životné motto je: "Pre mňa je najdôležitejšie víťazstvo to, ktoré ešte len príde" ENZO FERRARI Záujmy: Formula 1, PC, párty, ženy, parahokej.

Žijem v Kežmarku, mám jedného syna. Od roku 2002, kedy som mal úraz, som na invalidnom vozíku. Venoval som sa lukostreľbe a zúčastnil som sa LPH 2012 v Londýne. Koncom roka 2016 som sa začal venovať parahokeju.

Pracujem, aby som športoval, športujem, aby som žil, žijem, aby som pomáhal. (www.marianligda.com)

S parahokejom som začal v roku 2010, keď som mal 13 rokov. So slovenskou reprezentáciou som sa zúčastnil na troch majstrovstvách sveta kategórie B, odkiaľ sme priniesli dve bronzové medaily. Piatym rokom nastupujem aj v českej sledge hokejovej lige v drese SHK LAPP Zlín.

Parahokej som začal hrať v lete 2016, predtým som sa žiadnemu športu nevenoval profesionálne. Okrem hokeja rád bicyklujem, chodím do fitka, programujem a robím veci týkajúce sa IT.

Mladý, tvrdý chlap, snažím sa vždy hrať čo najlepšie ako to ide.

Rád športujem.

Veselý optimista.

Som ženatý. Mám dve deti, dcéru Timeu a syna Simeona. V máji 2015 sa mi stal pracovný úraz vo Francúzsku pri vykladaní dreva a následkom toho som prišiel o pravé predkolenie. Hľadal som cestu ako si opäť zahrať hokej, keďže som ho hrával od 6 rokov a ktorý ma baví doteraz. Keď som videl leták na liečení v Kováčovej a získal informácie od kamarátov začal som sa zaujímať o parahokej. Dnes je to pre mňa relax, nová inšpirácia do života, že sa dá robiť čokoľvek aj s handicapom.

Odmalička ma bavil kolektívny šport. Po amputácii a liečbe bolo mojím snom opäť začať športovať. Keď sa mi naskytla príležitosť hrať parahokej neváhal som dlho. Parahokej znovu nakopol môj život tým správnym smerom a ja som odhodlaný odovzdať mu to čo bude v mojich silách.

Som študent katolíckej univerzity v Ružomberku. Študujem žurnalistiku. Medzi moje hobby patrí šport (bicykel, futbal a samozrejme hokej), prechádzky v prírode a písanie môjho blogu.

Žil som si spokojným športovým životom, ale pokazená operácia skoliózy mi zmenila život od základu. Teraz robím iba tie veci, ktoré mi moje obmedzené pohybové možnosti dovolia: parahokej, handbike, PC grafika, fotografovanie.